Panama City 25. januára 2019 – Vo svojom priateľskom príhovore ku stredoamerickým biskupom pápež František, inšpirovaný odkazom sv. Oscara Romera, vykreslil “vzor pastiera” a udelil svojim spolubratom cenné rady a odporúčania v ich službe.
Pápežovo stretnutie so stredoamerickými biskupmi prebiehalo vo veľmi priateľskom duchu, sám pápež, ktorý ku svojim spolubratom mohol prehovárať vo svojom rodnom jazyku, ho označil ako stretnutie priateľov z mladosti.
Inšpirujeme sa sv. Oscarom Romerom
Vo svojom príhovore Svätý Otec poukázal na odkaz sv. Oscara Romera, ktorého vlani v októbri počas biskupskej synody o mládeži svätorečil. Označil ho za “prorocký plod cirkvi v Strednej Amerike” a dodal, že “jeho život a učenie sú zdrojom stálej inšpirácie pre naše cirkvi a najmä pre nás biskupov.”
Jeho motto “Zmýšľať s cirkvou, milovať cirkev a žiť až k mučeníctvu” je buzolou, ktorou riadil svoj život vo vernosti i uprostred tých najväčších búrok. “Toto je odkaz, ktorý sa môže stať aktívnym a oživujúcim svedectvom pre nás, ktorí sme povolaní k mučeníckej odovzdanosti v každodennej službe nášmu ľudu,” povedal pápež František na úvod svojho zamyslenia.
Buďme vďační za prijaté a nezaslúžené dobro
Prvý bod reflexie nad Romerovým mottom, ktorého láska priviedla až k sebadarovaniu, je vyjadrením poďakovania a vďačnosti za toľko prijatého a nezaslúženého dobra. “Mučeník je ten, kto vie toto vďakyvzdanie stelesniť a tlmočiť životom,” uviedol pápež a dodal, že “Romero zmýšľal s cirkvou predovšetkým preto, že miloval cirkev ako Matku, ktorá ho zrodila vo viere a cítil sa byť jej súčasťou.”
Milujme svoj ľud a naslúchajme mu
“Zmýšľať s cirkvou” znamená rozjímať o cirkvi ako o Božom ľude, je to láska, ktorá vie o svojom ľude. “Pastier si musí osvojiť srdcový tep svojho ľudu a naslúchať mu, cítiť ’pach’ dnešných mužov a žien, byť preniknutý ich radosťami a nádejami, smútkom a úzkosťami,” pokračoval ďalej pápež, ktorý zdôraznil, že cirkev musí byť pokorná a chudobná.
Nosme v sebe Kristovu kenózu
Kristova kenóza je teologickým výrazom, ktorý vyjadruje postoj druhej Božskej osoby – Syna, ktorý sa zriekol svojho Božského postavenia, aby sa mohol vteliť a stať sa jedným z nás ľudí, bez toho aby prestal byť Bohom. V tomto duchu pápež vyzval biskupov, “aby nemali strach pristúpiť a dotknúť sa rán nášho ľudu, ktoré sú tiež našimi ranami a konať tak v Pánovom štýle,” pretože pastier nemôže byť utrpeniu svojho ľudu vzdialený.
Poďme mladým naproti
Ďalej pápež vyzval biskupov, aby sa snažili priblížiť realite mládeže, lebo “mladí sú ’teologickým poľom, na ktorom nám Pán dáva poznať niektoré svoje očakávania a výzvy k vytváraniu zajtrajška. S nimi lepšie nahliadneme, ako urobiť evanjelium prístupnejším a vierohodnejším vo svete, kde žijeme; sú ako teplomer pre rozpoznanie toho, v akom bode sa nachádzame ako spoločenstvo a ako spoločnosť.”
Pastier nikdy nesmie prestať byť učeníkom, ktorý je stále na ceste a práve mladí v tom môžu byť ukazovateľom.
“Ukradnime” mladých z ulíc
Potom pápež uviedol, že “cirkev je zo svojej povahy Matkou a ako taká rodí život, chová ho vo svojom lone a chráni ho pred všetkým, čo môže ohroziť jeho vývoj… Presadzujte preto výchovné programy a centrá, ktoré dokážu mladých sprevádzať, podporovať a zverovať im zodpovednosť; “Ukradnite” ich z ulíc skôr než ich predstavivosť uväzní a zotročí kultúra smrti, ktorá klame a ponúka až magické riešenia.”
Buďme druhým otcovia a bratia
“A konajte nie paternalisticky, zhora dole, pretože to od nás Pán nechce, ale ako otcovia, ako bratia k bratom. Oni sú Kristovou tvárou pre nás a ku Kristovi nejde ísť zhora dole, ale zdola nahor,” hovoril ďalej pápež František k biskupom.
Prijímajme, chráňme, podporujme a integrujme
Pápež tiež nezabudol spomenúť mladých migrantov, ktorí sa neboja riskovať, keď hľadajú pre svoje rodiny lepšie zázemie. “Prijať, chrániť, podporovať a integrovať – to sú štyri slovesá, ktorými cirkev v tejto migračnej situácii tlmočí svoje materstvo v dnešných dejinách,” pripomenul pápež František a vyzval biskupov k stavaniu mostov. A ďalej spomenul slová sv. Jána: “Nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou!”
Nechajme sa dotýkať životmi kňazov
Sv. Romero súcitil so svojím ľudom a prejavoval mu otcovskú a bratskú lásku. Nastavil vysoké merítko, ale je jediné, “ktoré sa hodí ku zhodnoteniu nášho biskupského srdca, merítko, podľa ktorého si môžeme položiť otázku:
Nakoľko sa ma dotýka život mojich kňazov?
Nakoľko sa dám zasiahnuť tým, čo prežívajú, plačem nad ich bolesťami, radujem sa ich radosťami a oslavujem s nimi?”
“Pastier má svojou autoritou predovšetkým pomáhať rásť, podporovať svojich kňazov a nie seba, čo by z neho urobilo starého mládenca. Radosť otca/pastiera je vidieť, keď jeho synovia rastú a prinášajú plody,” zdôraznil Svätý Otec a vyzval svojich spolubratov, aby sa v našej cirkvi nikdy nestratil súcit. Biskup má byť tým, ktorý rastie v schopnosti nechať sa “obťažovať,” t.j. venuje svojim kňazom starostlivosť, naslúcha im, pýta sa na ich zdravie a oni vedia, že v ňom majú podporu svojho otca.
Trpme so svojím ľudom
“Zmýšľať s cirkvou znamená zmýšľať s veriacim ľudom, Božím ľudom, ktorý trpí a dúfa,” pokračoval ďalej pápež a citoval sv. Ignáca: “’Chudoba je matkou a stenou’, rodí a nesie. Je matkou, pretože nás volá k plodnosti a životodarnosti, ku schopnosti dávať, čo nedokáže lakomé a hrabivé srdce. Je stenou, pretože nás chráni pred jedným z najsubtílnejších pokušení, ktorému musíme my, zasvätené osoby, čeliť: pred duchovným zosvetštením.”
Svoj príhovor k stredoamerickým biskupom zakončil pápež František slovami: “A prosím, nezabudnite sa modliť, aby som žil, čo hovorím.”
Zdroje: Tlačové stredisko Svätého stolca, Vatican News, TS ČBK / Radka Blajdová
Spracovala: Emília Senková