Prvé svedectvá o tejto púti pochádzajú zo 7. storočia, ale od jubilejného roku 1300 táto púť bola odporúčaná na získanie úplných odpustkov. Rozmach tejto pobožnosti nastal v 15. storočí zásluhou sv. Filipa Neriho. Filip pozýval na túto kajúcu púť, ktorá bola rozdelená do dvoch dní, najmä pred začiatkom pôstu, v čase fašiangov, keď mesto žilo bujarými hostinami a zábavami. Je to púť, ktorá v sebe spája 4 pápežské baziliky, prechádza na miesta katakomb, kde boli pochovaní mnohí mučeníci prvých storočí, a nad ktorými stojí Bazilika sv. Šebastiána; pokračuje na Verano k Bazilike sv. Vavrinca, kde sa nachádza monumentálny cintorín Ríma; a prechádza Bazilikou sv. Kríža, ktorá sa stala miestom duchovne prepojeným s Jeruzalemom a miestom Ježišovho utrpenia a smrti. Je to púť dlhá približne 25 km. Všetky miesta sú ľahko dostupné aj hromadnou dopravou.
Bazilika sv. Petra vo Vatikáne
Poznáme ju z rôznych prenosov, spája sa nám s osobou pápeža. Aj keď to nie je pápežov hlavný chrám, dnes sa nachádza takmer v centre Ríma. pôvodne chrám stal mimo centra, kde sa nachádzal cintorín, na ktorom bol pochovaný apoštol Peter. V 4. storočí Konštantín dal postaviť Baziliku k úcte svätého Petra. Bola viackrát prerábaná, rozširovaná, upravovaná. Bola cieľom mnohých púti. Avšak veľký rozkvet zažila v stredoveku po návrate pápeža z Avignonského zajatia, kedy sa stala miestom častej prítomnosti hlavy Cirkvi. Ukrýva nádherné umelecké diela: Pieta, Baldachýn nad hlavným oltárom, množstvo mozaík, náhrobné pomníky mnohých pápežov.
- V Bazilike sa nenachádzajú obrazy, všetko sú mozaiky.
- V stĺpoch sú znázornení zakladatelia reholí, keďže v čase opravy Baziliky Cirkev prežívala rozkvet vďaka mnohým reholiam.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Počas Jubilea je toto miesto cieľom mnohých pútnikov, no v iných obdobiach je pokojné, pretože sa nachádza mimo hlavného turistického a pútnického traktu. Po Milánskom edikte nad hrobom apoštola národov sv. Pavla dal Konštantín postaviť kostol. Miesto navštevovalo mnoho pútnikov, preto už o dve storočia neskôr bola Bazilika prestavaná na väčšiu (po prestavbe bola väčšia ako Bazilika sv. Petra v tej dobe). Keďže sa nachádza v blízkosti rieky Tiber, viackrát bola poškodená záplavami a tiež zničená veľkým požiarom v roku 1823, kedy zhorel celý strop a ostali len ruiny obvodových múrov. Bola však nanovo postavená v pôvodnej podobe.
- po jej vnútornom obvode sa nachádzajú portréty pápežov
- bočná kaplnka ukrýva kríž, z ktorého sa Kristus prihovoril Brigite Švédskej
- po stenách sa nachádzajú mozaiky znázorňujúce apoštolské cesty sv. Pavla.
- na triumfálnom oblúku je mozaika, ktorá sa zachovala z pôvodnej stavby (5. storočie)
- absidu tvorí mozaiky z dielne benátskych umelcov (viditeľný vplyv byzantského umenia)
- Baziliku majú v správe benediktíni, preto nechýbajú sochy sv. Benedikta a sv. Školastiky
- pod baldachýnom sa zostupuje k hrobu sv. Pavla, kde sú uchovávané aj reťaze, ktorými bol zviazaný.
Bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu
Bazilika stojí na pozemku, ktorý patril cisárovi Konštantínovi. Cisár po Milánskom edikte ponúkol rodiacej sa Cirkvi miesto vhodné na postavenie chrámu. Bazilika bola zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi, až v 9. storočí sa titul rozšíril aj na Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu. Od 4. storočia až po Avignonské zajatie to bolo sídlo pápeža, symbol a srdce života Cirkvi. Táto Bazilika je „Matkou a hlavou všetkých kostolov mesta a sveta“, ako je napísané na priečelí chrámu. Ako väčšina chrámov v Ríme, aj táto Bazilika prešla mnohými prestavbami zapríčinenými živelnými pohromami. Interiér chrámu bol prestavaný na konci 13. storočia za pontifikátu Mikuláša IV., ktorý bol prvým františkánskym pápežom a to sa odzrkadlilo aj na výzdobe baziliky. Do apsidy boli pridané postavy sv. Františka a sv. Antona, v presbitériu znázornená scéna schválenia františkánskej reguly a v Bazilike je zverená spovedná služba františkánom.
- V adoračnej kaplnke sa nad bohostánkom podľa tradície uchováva doska stola, na ktorom Pán Ježiš slávil poslednú večeru.
- Z pôvodnej Baziliky sa zachoval len mozaikový medailón s tvárou Spasiteľa, ktorý bol pôvodne vo vnútri Baziliky, dnes je na priečelí nad hlavnou bránou.
- Baziliku podopierajú stĺpy, v ktorých sú zobrazení apoštoli.
- Na vonkajšej bočnej strane Baziliky (smerom ku Baptistériu, pri najväčšom obelisku v Ríme) je balkón, z ktorého bol vyhlásený prvý Jubilejný rok pápežom Bonifácom VIII; Táto udalosť je vyobrazená na freske balkóna.
- Vedľa Baziliky sa nachádza najstaršie Baptistérim. Je vyzdobený freskami zobrazujúcich víťazstvo Konštantína a udalosti, ktoré to sprevádzali.
V jednej z kaplniek sa nachádza obraz Panny Márie ružencovej. S týmto obrazom sa spája milá legenda, ktorá hovorí, že Panna Mária sa na tomto obraze pozerala na Ježiška, ale raz, keď sa ľudia modlili v kaplnke ruženec, Ježiško jemne chytil bradu Panny Márie a natočil jej tvár k ľuďom so slovami: „Na nich sa dívaj, rozprávajú sa s tebou.“
Pri Bazilike sa nachádza aj Sanktuárium svätých schodov, podľa tradície sv. Helena dala priniesť do Ríma schody, po ktorých Pán Ježiš vystúpil pre Piláta. Tieto schody sa uchovávajú pod dreveným prekrytím a vystupuje sa po nich po kľačiačky z úcty k Ježišovmu utrpeniu. V hornej kaplnke, ktorá pôvodne bola pápežovou súkromnou kaplnkou, sa okrem iných vzácnych vecí nachádza relikvia – hlava svätej Praxedy (jej kostol počas Jubilea je národným kostolom Slovákov).
Vedľa Svätých schodov (na pravej strane obvodového múru) sa nachádza mozaika Pána Ježiša s apoštolmi, pôvodne bola súčasťou jedálne rozsiahleho komplexu pápežského paláca.
Bazilika Panny Márie Väčšej
So stavbou tejto Baziliky sa spája starodávna tradícia, podľa ktorej mal pápež sen: zjavila sa mu Panna Mária a povedala mu, aby na mieste, kde nájde sneh, postavil chrám. Bol august. Ráno pápež naozaj našiel sneh a na tom mieste dal postaviť kostol. V bočnej kaplnke sa nad obrazom Panny Márie nachádza reliéf, ktorý znázorňuje, ako pápež do snehu kreslí základy kostola. Po vyhlásení dogmy o Panne Márii Bohorodičke na Efezkom koncile v roku 432, dal pápež vedľa starého kostola postaviť novú Baziliku.
- Víťazný oblúk pred absidou so svojimi mozaikami je jediný prvok, ktorý sa zachoval z pôvodnej Baziliky z 5. Storočia.
- Mozaika korunovácie Panny Márie v apside je z 13. storočia.
- Zvonica zo 14. storočia je dodnes najvyššou zvonicou v Ríme (75 metrov).
- V bočnej kaplnke je obraz Salus populi Romani – Záchrana rímskeho ľudu, kde pápež František chodieva v modlitbe zveriť Panne Márii každú svoju apoštolskú cestu.
- V polovici 5. storočia sa v tejto Bazilike, ktorá sa spájala vždy s úctou k Panne Márii ako Ježišovej Matky, začala sláviť vianočná polnočná svätá omša.
- V polovici 7. storočia sa do Ríma dostala relikvia jasličiek Pána Ježiša; pod hlavným oltárom bolo zhotovené Oratórium narodenia Pána – jaskyňa vyložená skalami zo Svätej zeme, ktorá mala pripomínať jaskyňu narodenia a tu bola uložená vzácna relikvia spolu s kúskami plátna, v ktorom bol zabelený malý Ježiš; to priťahovalo množstvo pútnikov, čo dalo Bazilike charakter druhého Betlehema.
- V roku 867 pápež Hadrián prijal v tejto Bazilike svätého Cyrila a Metoda a položiac liturgické knihy v staroslovienčine na oltár, schválil nový liturgický jazyk; v Baptistériu sa nachádza tabuľa, ktorá hovorí o tejto udalosti (v slovenčine).
Bazilika sv. Šebastiána
Cisár Konštantín nechal postaviť túto baziliku v 4. storočí nášho letopočtu a dal jej názov Bazilika Apoštolov na počesť apoštolov Petra a Pavla, ktorých pozostatky sa tu uchovávali asi päťdesiat rokov, počnúc prenasledovaním Valeriána v 3. storočí. Cisár chcel zničiť miesta, kde sa kresťania stretávali, preto ich pozostatky boli prenesené na menej „nápadné“ miesto – na verejný cintorín, do katakomb. Tu bol pochovaný aj sv. Šebastián, vojak umučený za čias Diokleciána. Pre svoju vieru bol odsúdený na smrť streľbou zo šípov. Keď sa zdalo, že je už mŕtvy, nechali ho ležať na mieste popravy. Šebastián však prežil, ujali sa ho kresťania. Keď sa zotavil, naliehali na neho, aby ušiel z Ríma. Šebastián sa však vrátil ku cisárovi s prosbou o zastavenie prenasledovania kresťanov. Cisár ho dal ubiť palicami a hodiť do stoky. Miesto jeho hrobu začali navštevovať kresťania a v katakombách vznikla kaplnka, kde sa slúžili aj sväté omše. Následne Bazilika postavená nad katakombami dostala nový titul – Bazilika sv. Šebastiána a jeho telo bolo prenesené do kostola.
- Šebastián bol niekoľko storočí považovaný za prototyp svätosti, jeho zobrazenia sa nachádzajú vo väčšine starodávnych chrámov
- je patrónom miestnej polície, v deň jeho sviatku sa konajú slávnostné ceremónie
- v bočnej kaplnke sa nachádza kríž, z ktorého sa Kristus prihovoril sv. Filipovi Nerimu
- v zadnej časti kostola sa nachádza mramorová busta Spasiteľa sveta – posledné dielo Berniniho
- pod Bazilikou sa nachádzajú Katakomby sv. Šebastiána
https://www.catacombe.org/it/basilica
Bazilika sv. Vavrinca na Verane
V roku 258 cisár Valerián vydal edikt, ktorý vyzýval na zabitie všetkých biskupov, kňazov a diakonov. Rímsky prefekt nariadil Vavrincovi priniesť všetko bohatstvo Cirkvi. Diakon priviedol chorých a chudobných a povedal: „Hľa, toto sú hviezdy a poklad Cirkvi.“ Bol odsúdený na smrť upálením na rošte. Vo 4. storočí bol na mieste jeho hrobu postavený kostol. Ten však bol čoskoro poškodený spodnými vodami, preto V roku 580 pápež Pelágius dal postaviť novú baziliku.“. Hlavná loď tejto Pelágiovej baziliky dnes tvorí absidu novej Baziliky postavenej v 13. storočí. Počas 2. svetovej vojny bola bazilika veľmi poškodená bombardovaním. Oprava trvala 5 rokov.
Pod hlavným oltárom sa zostupuje do krypty, kde je hrob sv. Vavrinca a mramorová doska, na ktorú bolo položené jeho umučené telo.
- Na víťaznom oblúku Pelágiovej baziliky sa zachovali pôvodné mozaiky žehnajúceho Krista, obklopeného sv. Petrom a Pavlom, diakonmi Vavrincom, Štefanom, biskupom Hypolitom a pápežom Pelágiom (drží v rukách kostol).
- V zadnej časti krypty sa nachádza hrob pápeža Pia IX., ktorý umožnil deťom pristupovať k Eucharistii už od 7. roku života.
- Pri bazilike sa nachádza monumentálny rímsky cintorín s rozlohou 83 hektárov.
- Na tomto cintoríne je pochovaná aj Chiara Corbella Petrillo, je možné navštíviť jej hrob (cestu vám ukáže aj GoogleMaps).
https://www.basilicasanlorenzofuorilemura.it/
Bazilika sv. Kríža
Miesto, kde dnes stojí Bazilika, bolo v čase cisára Augusta okrajové. V 3. storočí tu postavili cisárske sídlo. Keď Konštantín presťahoval hlavné mesto do Konštantínopolu, oblasť ostala majetkom jeho matky Heleny, ktorá sa rozhodla časť sídla premeniť na kaplnku na uchovávanie relikvií kríža, ktoré sama našla na hore Kalvárii počas svojej púte do Svätej zeme v roku 325. Okolo kaplnky bola neskôr postavená súčasná Bazilika. Tá bola od začiatku koncipovaná ako veľký relikviár, ktorý má chrániť a uchovávať vzácne svedectvá Ježišovho umučenia. V bazilike sa nachádza aj zem prinesená z Jeruzalema, preto toto miesto od dávnych čias nesie jednoduchý názov „Jeruzalem“. Pre veriacich vstúpiť do tejto baziliky znamenalo akoby vstúpiť na Svätú zem. Relikvie, ktoré sa v nej nachádzajú, jej po stáročia pripisovali veľký význam.
- Počas stredoveku na Veľký piatok pápež bosý putoval z Lateránu (kde bolo jeho sídlo) do tejto Baziliky, aby si uctil relikvie svätého Kríža – z toho vznikol obra poklony krížu počas liturgie veľkého piatku.
- V bazilike sa nachádzajú viaceré relikvie spojené s Ježišovým umučením: relikvie kríža, Titulus Crucis – tabuľka z kríža, prst apoštola Tomáša, fragmenty z tŕňovej koruny a iné; nachádza sa tu aj kópia Turínskeho plátna.
- V apside je freska znázorňujúca nájdenie Ježišovho kríža, ako je to opísané v Zlatej legende.
https://www.santacroceroma.it/it/
