Pútnická cesta má napomôcť veriacim znovuobjaviť spoločné korene. Pozostáva z 28 chrámov a bazilík, ktoré sú historicky a kultúrne prepojené s členskými štátmi Európy. 27 chrámov je spojených s konkrétnym štátom a jeden chrám predstavuje celú Európsku úniu – Bazilika Santa Maria in Araceoli (neďaleko tohto chrámu boli podpísané Rímske zmluvy, ktoré položili základy zjednotenej Európy).
Púť má poukázať na to, že celá Európa bola vybudovaná na kresťanských základoch. Pútnici v Ríme radi objavujú miesta spojené s ich históriou a toto je príležitosť ako na tieto miesta poukázať. Slovensko dostalo ako svoj chrám Baziliku sv. Praxedy, kde sa Cyril a Metod uchýlili do kláštora benediktínov, keď priniesli do Ríma na schválenie liturgické knihy v staroslovienčine. Túto udalosť pripomína aj tabuľa umiestnená na chráme.
Bazilika svätej Praxedy
V okolí Baziliky Panny Márie Väčšej sa nachádzajú mnohé kostoly, medzi ktorými aj Bazilika Svätej Praxedy. Je spojená s históriou rodiny senátora Pudensa (1. storočie), v ktorého dome na kázanie sv. apoštola Petra sa obrátili prví kresťania v Ríme. Spomína ho vo svojom liste aj sv. Pavol (1 Tim 4,21). Pudens a jeho dcéry Pudencia a Praxeda patrili k tejto prvej komunite. Pozostatky ich domu sa nachádzajú deväť metrov pod aktuálnou Bazilikou.
Po otcovej mučeníckej smrti Pudencia a Praxeda so súhlasom pápeža Pia I. dali postaviť baptistérium, kde boli pokrstení mnohí kresťania. Pudenciana zomrela mučeníckou smrťou keď mala 17 rokov. Jej sestra Praxeda použila svoje dedičstvo na stavbu domu „sub titulo Praxedis“, ktorý sa používal ako chrám a kde ukrývala kresťanov. Tajne pochovávala umučených kresťanov a preto sa v ikonografii znázorňuje so špongiou a nádobou, ako zberá krv mučeníkov. Sama zomrela mučeníckou smrťou a bola pochovaná na tom istom cintoríne svätej Prisky, kde boli pochovaní aj jej príbuzní a kde sama pochovávala kresťanov.
Roku 780 pápež Hadrián I. dal obnoviť „titulus Praxedis“. V nasledujúcom storočí bol chrám znovu prestavaný a boli tu prenesené pozostatky mučeníkov z cintorína sv. Prisky. Kostol bol následne niekoľkokrát opravovaný. Relikvie Pudensa, Praxedy a Pudencie sa nachádzajú pod hlavným oltárom.
Absida je ozdobená mozaikami z 9. storočia. Na víťaznom oblúku je znázornený nový Jeruzalem. V prostriedku sa nachádza Kristus s dvomi anjelmi, pod nimi 12 apoštolov v bielych tunikách; pred nimi na jednej strane Panna Mária a svätý Ján, na druhej strane svätá Praxeda. Na okrajoch mesta je Mojžiš a Eliáš. Na oboch stranách je množstvo postáv, ktoré prichádzajú k svätému mestu a nesú dary: klerici, mnísi, rehoľníci, laici a mnohí majú v rukách palmy.
Na mozaike v oblúku absidy je výjav z Apokalypsy: v strede na tróne je Baránok, pred trónom je sedem svietnikov a symboly evanjelistov a 24 starcov, ktorí sa klaňajú Baránkovi.
V samotnej abside je v prostriedku znázornený Kristus Vykupiteľ, okolo neho sú apoštoli Peter a Pavol, svätá Paxeda a svätá Pudencia, svätý Zenon, ktorý je pochovaný v bočnej kaplnke Bazliky a svätý Pascal s kostolom v rukách – pápež, ktorý dal Baziliku opraviť. V tom čase ešte žil, preto nemá okolo hlavy okrúhlu svätožiaru, ale hranatý štvorec (spôsob, aký sa v ikonografii bežne používal pri znázorňovaní ešte žijúcich osôb). Na palme je znázornený fénix – symbol nového života, nad Kristovou hlavou ruka Boha Otca, ktorý mu dáva korunu – vládu. Pri jeho nohách je Jordán, ako naznačuje aj nápis. Pod mozaikou je nápis: „Tento príbytok na počesť vznešenej Praxedy, milovanej Pánom nebies, žiari vyzdobený rôznymi drahými kameňmi a starostlivosťou najvyššieho veľkňaza Paschala povýšeného na apoštolský stolec. On umiestnil pod tieto múry telá mnohých svätých prinesených z rôznych kútov sveta s dôverou, že pre ich zásluhy dosiahne prístup do nebeského príbytku.“
Bočná kaplnka svätého Zenona bola kompletne pokrytá mozaikami z IX. storočia, sú v byzantskom štýle a mnohé z nich sa dodnes zachovali. Vo vedľajšej kaplnke je podľa tradície uchovávaný stĺp, pri ktorom bol bičovaný Ježiš. Stĺp bol prinesený z Jeruzalema do Ríma v roku 1223.
Kostol jej sestry, sv. Pudencie sa nachádza neďaleko (Via urbana 160) a v jeho apside sú najstaršie mozaiky Ríma umiestnené v kostole (zo 4. storočia). Tieto chrámy so svojimi mozaikami, sú prototypom znázorňovania Krista a apoštolov. Vznikli v čase, keď kresťania už poznali dielo Augustína Boží štát, ktorý mal nahradiť ten ľudský, ktorého moc už oslabovala (Rímsku ríšu). Preto sa Kristus znázorňuje často na cisárskom kresle a apoštoli sú oblečený do rímsky tóg, ako senátori stojaci okolo Krista.
