Hoci sa posledné skupiny slovenských pútnikov vrátili domov z Jubilea mladých v Ríme už začiatkom augusta, ich živé svedectvo žije medzi nami dodnes. Celé podujatie sa nieslo v duchu radosti, viery a jednoty, a mladí Slováci si z neho priniesli hlboké duchovné zážitky aj silné slová od Svätého Otca.
Mnohí sa po návrate podelili o svoje skúsenosti. Ich svedectvá nám pripomínajú, že Boh aj dnes koná mocne medzi mladými. Prinášame vám niektoré z nich.
Byť nositeľmi nádeje: Boh nás miluje osobne
Medzi pútnikmi zaznelo mnoho svedectiev o duchovnom dotyku a osobnej premene. Katarína zo Spišskej Novej Vsi hovorí:
„Najsilnejším momentom pre mňa bolo uvedomenie si, že Boh ma miluje osobne – aj v dave, ktorý má milión ľudí. On ma vidí, miluje a pozýva ma, aby cez mňa mohol milovať iných.“
Podobnú skúsenosť prežila aj Monika:
„Počas svätej omše nás kňaz vyzval zatvoriť oči. Vtedy som prestala vnímať jeho slová –nepamätám si ani jedno. Ale zrazu sa mi tlačili slzy do očí. Bolo to krásne a hlboké. Cítila som, ako mi Boh nežne hovorí: ‚Si moja milovaná dcéra. Čokoľvek urobíš alebo neurobíš, budem ťa mať vždy rád.‘“
Sila spoločenstva: Nie sme na ceste sami
Tomáš sa rozhodol prekročiť svoju komfortnú zónu a spolu s ďalšími pútnikmi putovať pešo na Tor Vergatu. Svoje zážitky zhrnul takto:
„Silno som prežil, že keď kráčame spolu ako skupina a kryjeme si chrbát, dokážeme čokoľvek. Uvedomil som si, aká dôležitá je sila spoločenstva – a že vo viere nie je dobré kráčať sám.“
Ema opisuje silný moment počas svätej omše pri Slovenskom dome:
„Počas modlitby Otče náš sme sa s dievčatami chytili za ruky a modlili sa ako jedno spoločenstvo. Bolo to po prvý raz, čo som niečo také zažila. V tej chvíli som vedela: toto je komunita, ktorej chcem byť súčasťou. Bolo to nádherné a veľmi silné.“
Slovenský dom – miesto prijatia, pokoja a radosti
Slovenský dom v Ríme sa stal počas Jubilea mladých dôležitým priestorom stretnutia, oddychu a duchovného načerpania. Alžbeta hovorí:
„Som nesmierne vďačná za Slovenský dom. Našla som tam skutočné prijatie, pokoj a miesto, kde som mohla jednoducho byť.“
Zuzka dodáva:
„Zažila som živú Cirkev. Boha som videla v každom človeku naokolo. Aj v najťažších chvíľach som cítila silu, ktorá prichádzala z Neba.“
Filip opisuje aj ľudský rozmer púte:
„Popri duchovných zážitkoch bolo veľa radosti a smiechu. Obyčajná ľudská blízkosť, rozhovory, priateľstvo – aj to bol veľký dar.“
V službe iným – nájsť radosť v dávaní
Slovenský dom nebol len miestom pre slovenských pútnikov – navštívili ho aj skupiny z Česka a Poľska. Dobrovoľníci ponúkli svoje ruky a srdcia do služby. Melánia hovorí:
„V službe iným som si uvedomila, ako veľa som dostala ja sama. Chcem povzbudiť ďalších mladých: nebojte sa vstúpiť do služby – Boh sa postará aj o vaše potreby.“
Vďačnosť a nové začiatky
Na záver o. Matúš Reiner vyjadril vďačnosť všetkým dobrovoľníkom a členom organizačného tímu:
„Ich služba bola svedectvom živej viery a lásky. Bez ich nasadenia by sme nemohli ponúknuť
pútnikom také silné zázemie.“
Silný moment sa odohral aj pri spoločnej večeri s miestnymi farníkmi z farnosti sv. Benedikta. Jedna z farníčok dojatá povedala:
„Naša farnosť bola roky nefunkčná. Nikdy sme však neprestali dúfať a modliť sa za zmenu. Keď ste prišli vy, Slováci, cítili sme, že Boh vypočul naše modlitby. Po deviatich rokoch sme znova spolu v našej farskej záhrade – a večeriame ako rodina. Je to ako zázrak.“
Podeľ sa aj ty
Zažil si niečo silné počas Jubilea mladých? Dotkol sa ťa Boh osobne, alebo ťa oslovilo spoločenstvo, služba či slovo od pápeža?
Daj nám o tom vedieť! Podeľ sa o svoje svedectvo alebo spätnú väzbu cez tento link.