Sú to chrámy určené na stretávanie sa pútnikov. V nich sa budú konať katechézy v rôznych jazykoch, aby sa nanovo odkryl zmysel Jubilejného roka a bude v nich možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia a modlitbou živiť skúsenosť viery.
Podľa starobylej tradície tento kostol bol postavený na mieste, kde sa zdržiaval svätý Pavol počas domáceho väzenia v Ríme. Najprv na tomto mieste bolo postavené oratórium, vo 4. storočí kostol. Od roku 1594 bol zverený augustiniánom, ktorí ho však v roku 1619 prenechali Tretiemu rádu svätého Františka. Od roku 2014 je to miesto, kde sa stretáva bulharská pravoslávna komunita na svoje nedeľné slávenie.
- Na tomto mieste uzreli svetlo sveta listy sv. Pavla Filipanom, Kolosanom, Efezanov a Filemonovi.
Historické dokumenty spomínajú založenie tohto kostola mníchmi pri brehu Tiberu okolo roku 1000. Barbarské nájazdy však zničili skromnú stavbu a až roku 1177 sa rádu Celestínov podarilo kostol prestavať a rozšíriť. Ostal v ich vlastníctve približne 200 rokov. Keď ich rád bol zrušený, kostol sa dostal do rúk nábožného spolku, ktorý tu založil kult Madony z Loreta.
- V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Tadeáša, Pátra Pia a Jána Pavla II.
- Kostol je otvorený denne v čase od 9.00 do 12.00 a od 16.00 do 19.00 hod.
Založenie tohto kostola siaha ku Gregorovi Veľkému na konci 6. storočia. V chráme sa uchovával obraz Panny Márie s Dieťaťom a dvoma anjelmi nazývaný Madonna della Vallicella. V 16. storočí bol obraz umiestnený na vonkajší múr verejných kúpeľov. Do obrazu niekto hodil kameň a obraz začal krvácať. Na základe tejto udalosti sa obraz stal predmetom uctievania. V roku 1535 spadla strecha kostola. Madona urobili ďalší zázrak a ochránila veriacich, ktorí boli v tom čase v kostole na svätej omši: nikomu na nič nestalo. V roku 1574 bol zázračný obraz umiestnený na hlavnom oltári. V roku 1575 bol kostol zverený Kongregácií, ktorú založil svätý Filip Neri.
- V kostole sa nachádza hrob sv. Filipa Neriho, na požiadanie v sakrestii vám pri troche šťastia ukážu izby, kde pôsobil sv. Filip Neri; oltáre zdobia nádherné obrazy s tajomstvami ruženca.
Ľudia pochádzajúci z jednotlivých miest alebo oblastí Talianska žijúci v Ríme sa držali blízko seba a tak vznikali ulice a niekedy dokonca mestské štvrte, ktoré sa tak aj nazývali. (Dodnes máme v Ríme Španielske námestie, Benátske námestie – Piazza Venezia, francúzsku štvrť pri kostole sv. Ľudovíta.) Na týchto mestách vyrástli aj kostoly zasvätené práve rôznym národným svätcom. Kostol sv. Kataríny Sienskej je spojený s existenciou spolku Sienského bratstva, ktoré na začiatku 16. storočia bolo uznané pápežom. V časti mesta, kde žili sienskí bankári a obchodníci, vystavali kostol svojej veľkej svätica, ktorá bola v Ríme veľmi uctievaná, nakoľko sa zaslúžila o návrat pápeža do Ríma po Avignonskom zajatí. Kostol bol úplne zničený kvôli častému valiatu sa rieky Tiber a potom nanovo postavený v 2. polovici 18. storočia.
- na priečelí kostola je zobrazená vlčica s Romulom a Remom, nie je to preto, že sme v Ríme, ktorý podľa legendy založili títo dvaja bratia, ale preto, že legenda pokračuje v príbehu o založení Sieny Remom potom ako ho brat vyhnal z Ríma a tak táto vlčica je symbolom mesta Siena;
- ak by ste chceli navštíviť hrob sv. Kataríny Sienskej, ten sa nachádza tiež v Ríme, ale v Bazilike santa Maria sopra Minerva na Piazza della Minerva (pri Panteone);
- v apside je nádherná freska zobrazujúca sv. Katarínu Siensku ako privádza pápeža Gregora XI. do Ríma
www.arciconfraternitasantacaterina.it
Na jeho mieste stál pôvodne kostol bol zasvätený sv. Aure, mučeníčke z Ostie a bol spojený s kláštorom sestier. Kostol bol však vo veľmi zlom stave a preto ho zverili do starostlivosti neapolského Bratstva Ducha Svätého, ktoré ho zbúralo a postavilo nový kostol zasvätený Duchu Svätému (roku 1574). Strop zdobia fresky Ducha Svätého v sláve. V 20. storočí to bol národný kostol Kráľovstva dvoch Sicílií a do roku 1984 v ňom boli uchovávané pozostatky kráľa Františka II., jeho manželky Márie Sofie a ich jedinej dcéry Márie Kristíny. Kostol však bol 30 rokov zatvorený a chátral, ničila ho voda, ktorá doň prenikala a narúšala stabilitu stavby. Po reštaurátorských prácach bol kostol znovu otvorený v roku 1986 a zverený Rytierskemu rádu sv. Hrobu v Jeruzaleme.
- od roku 2005 sa v kostole nachádza veľký kríž “Christus Patiens”, dielo súčasného umelca Antonia Noceru.
Vo farnosti svätého Blažeja (kostol nachádzajúci sa pár metrov vedľa) v roku 1592 vzniklo Bratstvu modlitieb za zomrelých s cieľom modliť sa za duše v očistci. Už o dva neskôr roky získalo pápežské schválenie. Nárast členov bratstva vyžadovalo nové priestory a vďaka darom členov postavili tento kostol.
- je tu pochovaný taliansky kňaz blahoslavený Luigi Novarese (†1984)
V 15. storočí v Ríme pôsobilo Bratstvo súcitu, ktoré tvorili Florenťania a ich úlohou bolo v čase veľkého moru pochovávať mŕtvych. Stretávali sa pri kostole sv. Uršule súcitu, ktorý stál na mieste dnešného kostola. Priľahlé uličky boli obývané veľkou komunitou Florenťanov. Na prelome 15. a 16. storočia bol kostol zbúraný a začal sa stavať nový kostol, ktorý im mal byť k dispozícií. Mal krstný prameň, cintorín, bol obdarený privilégiami a odpustkami a prvým farárom bol Florenťan Filip Neri, kde určitý čas pôsobil a odtiaľ sa šírila myšlienka oratórií, ktoré zakladali jeho spolubratia.
- v kostole sa nachádza relikvia nohy Márie Magdalény, relikvia tej, ktorá “prvá vstúpila do prázdneho hrobu”.
- na hlavnom oltári je zobrazenie krstu Pána Ježiša (autor sôch je Ercole Antonio Raggi); pôvodne tam mali byť sochy, ktoré sa dnes nachádzajú v tretej ľavej kaplnke (autor Francesco Mochi), tie sa však objednávateľovi nepáčili, preto boli premiestnené do Paláca Falconieri, potom na Ponte Milvio, neskôr do Paláca Braschi, odtiaľ do Rímskeho múzea až v roku 2016 sa vrátili do kostola, pre ktorý boli zhotovené.
- dnes sa s tým už stretneme v mnohých kostoloch, ale roky to bol jediný kostol, kde ľudia mohli prichádzať aj so svojimi zvieracími miláčikmi.
- pôsobili tu umelci ako Donato Bramante, Raffaello Sanzio, Giuliano da Sangallo, Giacomo della Porta, Michelangelo
Dejiny kostola za začali písať v polovici 14. storočia, kedy bohatá Katalánčanka kúpila dom v Ríme a zriadila v ňom nemocnicu pre pútnikov z Katalánska. Darovaním svojho majetku nemocnici zaistila budúcnosť. Súčasťou nemocnice bola kaplnka sv. Mikuláša. O jedno storočie neskôr tu bolo zriadené Španielske bratstvo a pre jeho potreby bola kaplnka prestavaná na kostol. V 18. storočí kostol začal chátrať, nakoľko španielska komunita sa presťahovala do kostola sv. Jakuba na Piazza Navona. Na začiatku 19. storočia sa komunita znovu presunula do pôvodného kostola, kde so sebou priniesla aj viaceré sochy a obrazy z Kostola sv. Mikuláša, medzi nimi sochu Panny Márie z Monserrato.
- kostol je národnou svätyňou Španielov v Ríme, sú v ňom pochovaní 2 pápeži – pôvodom Španieli, nechýba socha sv. Jakuba (Santiago de Compostela…) a priečelie chrámu zdobí reliéf panny Márie z Monserrato (významný španielsky kláštor).
Pôvodný kostol zo začiatku 4. storočia dal postaviť pápež Silvester I. a bol zasväteným mučeníkom. Okolo roku 500 bol prestavaný a zasvätený Martinovi z Tours a Silvestrovi. Spravovali ho benediktíni, neskôr diecézni kňazi a v roku 1229 bol kostol a priľahlý kláštor zverený karmelitánom. V bočnej kaplnke je uctievaný obraz Panny Márie z Karmelu.
- v pôvodnom oratóriu sa konalo prípravné stretnutie na Prvý Nicejský koncil
- v roku 847 tu boli prenesené pozostatky svätých z Katakomb sv. Priscily
- kostol, kde sa koná jedno z “pôstnych zastavení”
Tento kostol sa nachádza na Aventíne, jednom zo siedmich vŕškoch Ríma a tradícia tu kladie prítomnosť najstaršieho miesta kresťanského kultu. Miesto, kde podľa tradície stál dom výrobcov stanov Akvily a Prisky (Rim 16). Ich dcéra svätá Priska bola pokrstená vo veku 13 rokov a zomrela ako mučeníčka. Jej telo bolo nájdené v 3. storočí. Dievča bolo uväznené za vlády cisára Klaudia, lebo odmietla uctievať Boha Apola. Kvôli svojej viere v Ježiša Krista bola bičovaná a potom odsädená na smrť medzi šelmami v Circo Maximo. Keďže jej šelmy neublížili, potom ju pálili v ohni a nakoniec bola sťatá. Samotný kostol bol postavený na mieste ich domu na prelome 4. a 5. storočia
- Je to miesto, ktoré sa spája s prítomnosťou apoštolov Petra a Pavla v Ríme.
- V kostole sa nachádza krstiteľnica, pri ktorej – podľa tradície – sv. Peter pokrstil s. Prisku.
Názov tejto Baziliky “della Fratte” hovorí o tom, že sa nachádzala na hranici medzi mestom a vidiekom, kde boli živé ploty “fratte”. Bola postavená v 17. storočí. Kaplnka Zázračnej Panny Márie pripomína udalosť z roku 1842: obrátenie Alfonza Ratisbonna, francúzskeho Žida. Baziliky je miestom hlbokého svedectva o kresťanskom živote a mučeníctve, so zvláštnou pozornosťou zameranou na sv. Ondreja.
- Známy Anjelský most v Ríme mali zdobiť anjeli, ktoré navrhol slávny Bernini, on sám urobil dvoch, ostatné zveril do rúk iným umelcom; keď však pápež videl krásu Berniniho diela, nedal ich umiestniť na Anjelský hrad, ale do tejto Baziliky, kde sa nachádzajú dodnes.
- Tu slávil svoju primičnú svätú omšu svätý Maximilián Kolbe.
Toto sanktuárium nachádzajúce sa 12 km od Kostolíka Domine quo vadis? je dôležitým pútnickým miestom od roku 1740, kedy istý stratený pútnik prenasledovaný zúrivými psami vzýval Madonu namaľovanú na veži Castel di Leva a bol zachránený. Mnohí začali prichádzať k obrazu Panny Márie a o 4 roky na tom mieste bol postavený kostol Matky Božej lásky a freska bola prenesená z veže do kostola. Počas 2. svetovej vojny rímsky ľud s dôverou sa obrátil na Matku Božej lásky, jej obraz bol prenesený na krátky čas do mesta do Kostola sv. Ignáca, kde ľud dal sľub s prosbou, aby Panna Mária zachránila talianske mestá pred zničením. Svätyňa sa stala natoľko navštevovanou, že bolo potrebné postaviť nové Sanktuárium schopné prijať veľký nával pútnikov. To sa udialo v roku 1999.
- ”Ó, Matka, nech nikto neprejde týmto Sanktuáriom bez toho, aby necítil udešujúcu istotu Božej lásky.” – Modlitba sv. Jána Pavla II. za pútnikov na tomto mieste.
- Sanktuárium je rozsiahle rozlohou, nachádzajú sa tu okrem Starého kostola a Nového sanktuária mnohé miesta modlitby: Jaskyňa proroka Eliáša, Cesta máriiných bolesti; Kosotol otvorený nebu – miesto kultu zasvätené prvému blahoslavenému Rómovi Zeffirinovi; Stála výstava mariánskych obrazov z celého sveta; Lurdská jaskyňa; Kaplnka Ducha Svätého; Kaplnka stálej adorácie, Kypta či miesto prvého zázraku.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený na začiatku 20. storočia. Je to národným kostolom Argentíny v Ríme. Ukrýval mnohé zobrazenia Panny Márie.
- Napriek tomu, že je to stavba stará len jedno storočie, pôsobí veľmi starodávne, nakoľko je inšpirovaná ranokresťanským štýlom, ozdobená množstvom mozaík.