Svedectvá

Prečo ísť na Svetové dni mládeže do Panamy?

PIATE SVEDECTVO

Na taký zážitok určite nikdy nezabudneme

Zúčastniť sa na SDM v Poľsku bol pre mňa obrovský zážitok. Bolo úžasné vidieť 2 milióny mladých ľudí, ktorí sa stretnú na rovnakom mieste v rovnakom čase a tak veľkou vierou a láskou v srdci.

Zo všetkých ľudí sršalo plno energie a radosti zo života, ktorú prejavovali spevom, tancom a širokými úsmevmi na tvárach. Spoznali sme mnoho nových kamarátov, s ktorými sme si vytvorili veľké priateľstvá. Na takýto zážitok určite nikdy nezabudneme.

Patrícia Dreveniaková z Podbieľa
ŠTVRTÉ SVEDECTVO

Náš Boh je úžasný! Svedectvo Mirky

SDM RIO 2013- pre mňa stále neskutočný a neuveriteľný čas. Od úplného začiatku ešte počas prípravy až po bezpečný príchod domov.
Napriek tomu, že som mala už 31 rokov, nikdy predtým sa mi z nejakého dôvodu nepodarilo dostať na SDM. Keď Madrid v roku 2011 nevyšiel kvôli chorobe, ani neviem koľkokrát som sa Nášho Boha spýtala: prečo?
Dnes to už viem! Pripravoval si pre mňa niečo špeciálne. Tým nechcem vôbec naznačiť, že predchádzajúce SDM boli obyčajné a nestáli za to. Práve naopak…
Len pre mňa mali práve tieto brazílske osobitné čaro. Opäť som sa vrátila do milovanej Latinskej Ameriky. Letenku som si kúpila 4 dni pred zvoleným nového Sv. Otca. Neviem, ako opísať svoje pocity po informácii, že sa ním stal skvelý človek z hlavnej argentínskej provincie, kde som rok pôsobila ako misijná laička. A keď v Riu počas príhovorov pápež František plynule prechádzal z brazílskej portugalčiny do jeho rodnej „argentínskej“ španielčiny, mala som pocit, že ku mne hovorí milujúci otec, ktorý svojim deťom rozumie a vidí do ich sŕdc. Tak blízke to bolo!
Rovnako ako brazílska pohostinnosť. Možno pre niekoho otrepané klišé, veď všetci predsa dávno vieme, že Latino Američania sú väčšinou srdeční, otvorení a pohostinní. Ale nehanbím sa povedať, že ešte aj dnes sa mi v očiach objavia slzy, keď si spomeniem na všetky tie obete, ktoré museli a hlavne chceli Brazílčania priniesť, aby nás mohli prijať!
V organizácii som očakávala chaos a  paniku… Stretla som sa s presným opakom! Niekedy som skutočne mala problém uveriť, že som v Brazílii, kde majú ľudia čas a pohodu takmer pri všetkom.
Len dve slová: neskutočné a ďakujem! Všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k tomu, že SDM v Riu zostanú pre mňa akoby „neskutočným“ snom! Nosím Vás vo svojom srdci.

Mirka Siteková

TRETIE SVEDECTVO

Unavený, ale s úsmevom. A prekvapený s modlitby ruženca

Povzbudili ma mladí, ktorí po námahavom dni, keď sme dve hodiny  čakali na jedlo, potom program na Bloni, večer cesta späť  električkou, keď jej príchod 40 minút posúvali, nakoniec cestu zrušili a my  sme museli prejsť na inú cestu a zástavku, nešomrali. Každý bol unavený, ale na tvári žiarili úsmevy.

A keď sme vystúpili na konečnej, keď bolo  potrebné prejsť ešte pešo 1,4 km do Skotnikov, prekvapili ma požiadavkou: Pomodlíme sa ruženec?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DRUHÉ SVEDECTVO

Bol to sen… Boh urobí z nemožného možné!

Bol to iba sen ísť niekedy do Brazílie. Navštíviť Rio. Sochu Krista Spasiteľa. Copacabanu. Ísť na futbal na Maracanu a možno ešte pár hlavných atrakcií, zažiť ich kultúru, ľudí, zatancovať si sambu s domácimi. Znelo to až príliš rozprávkovo a nereálne nato, aby sa mohol tento sen niekedy splniť. Rok a pol predtým sa mi dostalo do uší, že tam budú v roku 2013 Svetové dni mládeže (SDM).

Vôbec som to neriešil, veď nemám prachy. Rok pred SDM som sa dostal brigádovať na leto do Nemecka. Neriešil som, kde peniaze miniem, chcel som len ísť na prázdniny niekam von, a peniaze sa vždy zídu. Asi v polovici pobytu, keď som sa prechádzal v robote po „mraziaku“, (lebo bola zima a nebola robota) som rozmýšľal, ako by bolo super ísť do Ria na SDM. Potom som si dal otázku: „A prečo nie? Veď Bohu nič nie je nemožné. Čosi si zarobím, čosi zoženiem.“ No a rozhodnutie bolo na svete: „Idem do Ria.“ Stále to však znelo dosť šialene a nereálne. Dal som sa na dlhú cestu zháňania peňazí, na dlhú cestu modlitieb a strachu, ako to dopadne. Cieľ bol však jasný. A takto som sa dostal na SDM do Ria.

S odstupom času si uvedomujem, že som tam išiel s viac turistickými ako duchovnými očakávaniami. Predsa len New York, Miami, Sao Paolo a Rio de Janeiro sa nenavštevujú každý deň.

Teraz sa však najviac myšlienkami vraciam práve k duchovným zážitkom a k ľuďom, ktorí sú s nimi spojení. Samozrejme pápež František, ktorý nemusel rozdávať autogramy, lebo jeho autogramom je široký úsmev, Vigília, Krížová cesta a záverečná svätá omša, jednoducho neopísateľné. A to, že sa to všetko odohrávalo na Copacabane, čo bol môj sen navštíviť ju, bolo v tých dňoch len druhoradé, keďže som bol pozvaný k niečomu omnoho veľkolepejšiemu, ako sú len moje sny. Určite nemôžem vynechať našich hostiteľov v Sao Paole. Ich ochota, radosť, úsmev, krásny spev počas liturgie. Hlavne Kyrie eleison si pamätám od prvej spoločnej svätej omše. Sú to omnoho silnejšie spomienky ako moje splnené sny. To, že sme navštívili dvakrát sochu Krista, Cukrovú homoľu, krásne mozaikové schody Escadaria Selaron, že sme boli dvakrát na futbale, z toho raz na Maracane, to že sme sa kúpali v oceáne na Copacabane, to, že sme na Miami navštívili morské akvárium s delfínmi a kosatkou, to, že sme zažili Brazíliu naplno a mnoho ďalších vecí, tieto všetky moje splnené sny sú len zlomok toho, čo som tam mohol zažiť. Bol to všetko len obal toho, čo v skutočnosti Svetové dni mládeže v Riu ponúkajú. Všetky tie moje sny, boli oproti tomu, čo nám Boh pripravil, len maličká časť. Teraz už viem, že Bohu nič nie je nemožné, a keď pozveme do nášho snívania aj jeho, tak sa určite naše sny stanú len zlomkom toho, čo pre nás pripravil.

Celé toto moje dobrodružstvo sa začalo rozhodnutím. Bolo to rozhodnutie šialené, nereálne, rozprávkové, postupne sprevádzané aj strachom ako to dopadne, predsa len Brazília je iná divočina ako tá, ktorú máme doma. Ale cieľ bol jasný. Celá veda je len v tom, nebáť sa urobiť rozhodnutie a samozrejme veriť Bohu. Ten je schopný urobiť z nemožného možné.

Jozef, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku
Účastník Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro 2013

PRVÉ SVEDECTVO

Dav môže zmeniť svet 

Svetové dni mládeže som vnímal v troch rovinách:

1. duchovná – slová pápeža Františka a ostatných kazateľov sa ma hlboko dotkli a povzbudili ma k tomu, aby som sa viac snažil žiť pre Krista v službe blížnym.
2. budovanie priateľstiev – okrem toho, že som spoznal mnoho ľudí, som viac spoznal dievča, ktoré chcem robiť šťastnou.
3. Zážitky a zábava – aj napriek tomu, že to bolo občas fyzicky náročné, mal som rád preplnené električky a vlaky, kde sme spolu s mladými z iných krajín spievali. Mám mnoho zážitkov z rozhovorov so zahraničnými mladými.

Na záver uvediem zápisok z 26. 7. 2016.

„Bolo pekné vidieť ako 2-milionový dav radostné spieva a tlieska na slávu Boha. Cítil som, že tento dav má silu a môže zmeniť svet.“ 

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38)

Kontakt

Rada pre mládež a univerzity KBS

Kapitulská 11,
P.O.Box 133,
814 99 Bratislava 1
mladez@kbs.sk
(médiá na lipiak@kbs.sk)

© Rada pre mládež a univerzity KBS. Všetky práva vyhradené