Svedectvá

Prečo ísť na Svetové dni mládeže do Panamy?

DEVIATE SVEDECTVO

Cítila som Božiu prítomnosť. V hluku, v tichosti, v speve a tanci

Na SDM som sa prvýkrát zúčastnila v Madride pred 2 rokmi a ostala mi túžba zažiť tú atmosféru znova. Boh riadil všetko tak, že moja túžba sa v Riu naplnila. Bolo skvelé zažiť tú brazílsku radosť, temperament, prijatie z ich strany a najmä srdečnosť. Vidieť sochu Krista cez mraky na vlastné oči a zároveň živého Krista na vrchu Corcovado. Čerpať z ich bohatých medziľudských vzťahov, napriek tomu, že žijú v chudobnejších podmienkach. Cítiť Božiu prítomnosť v hluku, v tichosti, v speve a tanci. Boli to Svetové dni mládeže o viere, o emóciách, nových priateľstvách a skúsenostiach, nezabudnuteľných zážitkoch, povzbudeniach, o stretnutí so Svätým Otcom, o dávaní sa, o púti, obete….A preto, vďaka Ti Pane.

Michaela Sláviková

ÔSME SVEDECTVO

Dav ľudí zídený okolo Krista, s Kristom a kvôli Kristovi dokáže povzbudiť

Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro boli mojimi prvými a som veľmi vďačný Pánovi, že som sa na ne dostal, aj za ľudí, ktorých som spoznal, ako aj za atmosféru, ktorú som mohol zažiť. Počas misijného týždňa v Sao Paule ma milo prekvapila starostlivosť domácich o nás. Keď sme prechádzali mestom, videli sme, ako mnohé domy aj s minidvorom sú dokonale zabezpečené mnohými zámkami a mrežami proti zlodejom a vandalom. V duchu som si pomyslel, či to nie je obraz ľudí uzavretých do seba a žijúcich len pre seba a svojich najbližších. Opak bol však pravdou. Hoci mali svoje domy poriadne uzavreté, ich srdcia boli otvorené dokorán a ochotné ponúknuť to najlepšie čo mali aj pre cudzích pútnikov, ktorí mali síce prázdne ruky, ale srdcia plné pokoja a radosti.

Stretnúť zástupcu Krista na zemi je úžasný zážitok, zvlášť, keď je tak neobyčajne blízky mnohým, ale môže sa obmedziť len na davovú psychózu, kde ľudia robia všetko preto, aby sa s ním stretli a idú hlava-nehlava, len aby mu boli čo najbližšie a mohli si ho odfotiť. Pred pobožnosťou krížovej cesty so svätým otcom som sa nedostal do priestoru, odkiaľ by som videl a počul Sv. Otca ani cez monitory a reproduktory. Naskytol sa mi nepríjemný pohľad. Priznám sa, že som bol trochu znechutený, keď som videl, ako ide niektorým len o to byť čo najbližšie Svätému Otcovi a keď prešiel papamobilom popred nich a zaujal predsedajúce miesto počas pobožnosti na vzdialenom pódiu, viac sa nezaujímali, čo sa deje. Vrátili sa do ulíc, kde počas krížovej cesty spievali, tancovali, skandovali, večerali a niektorí si išli vypiť do najbližších reštaurácii. Pripomenuli mi ľudí, ktorí chcú vidieť Ježiša, aj jeho veľké činy, ale nezaujíma ich, čo hovorí, k čomu ich pozýva a čo od nich vyžaduje. Z iných som však bol povzbudený, pretože aj keď sa nedostali do blízkosti Svätého Otca, naladili si rádio a počúvali vo svojom jazyku preklad zastavení krížovej cesty. Aj mne stačilo, že som na základe kriku, helikoptér a osvetlenia vedel, kde v dave sa Svätý Otec nachádza, potešila ma jeho vzdialeno-blízka prítomnosť a skôr som sa snažil sústrediť na posolstvo, ktoré nám chce odovzdať počúvajúc preklad v poľskom jazyku cez mobil. Myslím, že viacerí na Copacabane robili podobne, preto som viac povzbudený ako znechutený.

Nemám rád masovky ako asi väčšina ľudí, lebo každý z nás potrebuje životný priestor, aby sme mohli voľne dýchať a pohybovať sa. Ale nie je masovka ako masovka. Dav ľudí zídený okolo Krista, s Kristom a kvôli Kristovi dokáže povzbudiť človeka k ešte väčšej odvahe vydávať svedectvo viery aj vtedy, keď sa dav pominie a zostaneme v malej skupinke alebo sa ocitneme v nepriateľskom prostredí. V kresťanskej mase sú si ľudia bližší a vedia sa k sebe správať ako bratia a sestry, aj keď sú z iných národov, inej farby pleti a rozprávajú inými jazykmi. Spoločný menovateľ je láska, ktorá nás burcuje k správnemu a láskavému konaniu.

Celý čas, keď som sa chystal do Brazílie som sa tešil, že v Riu de Janeiro pôjdem na vrch Corcovado k soche Krista Vykupiteľa, ktorý objíma celý svet. V pondelok, hneď po nedeli, keď sme pricestovali do Ria, sme sa vybrali k soche, ale museli sme vyčkať štvorhodinovú radu, aby sme sa mikrobusmi dostali na vrch a odtiaľ ešte kúsok pešo a boli sme tam. Čo sa však nestalo. Stáli sme pod sochou Krista a okrem podstavca, na ktorom bola socha vyvýšená, sme nič viac nevideli, pretože bola hustá hmla a ešte aj pršalo. Nevideli sme Krista, ktorý nás objíma, ale cítili sme Boží dotyk na svojich tvárach prostredníctvom hmly a dažďa. Niekedy Pána nevidíme, ale môžeme pocítiť jeho dotyk, inokedy sa pozeráme na neho na obraze, soche, či v Eucharistii a nemusíme nič cítiť. Spolu s inými Slovákmi sme si v tomto nečase zaspievali pieseň: „Ja v srdci svetlo mám, nech stále vo mne plá, či je hmla, či je noc, či je tma.“

O týždeň v pondelok, po oficiálnom ukončení SDM sme išli na Corcovado znova, ale tentokrát sa nám naskytol krásny pohľad jednak na sochu Krista ako aj na celé slnkom ožiarené Rio de Janeiro. Ani to ešte nebolo nič, pretože najkrajším zážitkom bolo slávenie svätej omše v kaplnke Panny Márie Aparesidskej, ktorá bola v podstavci pod sochou Krista Vykupiteľa. Bola to vynikajúca bodka za krásnym, ale aj v niektorých prípadoch ťažkým pobytom v Brazílii.

Posilnený atmosférou kresťanského davu a slovami svätého otca Františka o budovaní Cirkvi ako domu, som sa vrátil do bežného života vo farnosti, kam ma Pán cez Cirkev poslal a s pomocou Božou chcem budovať Cirkev posväcovaním seba ako i posväcovaním tých, ktorí sú mi zverení.

Ondrej Kellner, kaplán farnosti Nitra – Chrenová

SIEDME SVEDECTVO

Mariánov darček od Boha

Na SDM v Madride som bol ako dobrovoľník. Tam som sa zoznamil s viacerými zaujímavými ľudmi – tiež dobrovoľníkmi z celého sveta a dodnes som s niektorými z nich v kontakte. Jeden podvečer počas SDM v Riu de Janeiro som bol na Copacapabne a relaxoval pozerajúc sa na vlny. Všade bola hlava na hlave. V momente, keď som sa už zberal, otočil som sa a v tej trme-vrme mi padol zrak na skupinku troch dievčat. V strede si vykračovala Fiordaliza, dobrá kamoška a dobrovoľníčka z Madridu. Zostal som milo potešený, stretnúť blízkeho človeka v trojmiliónovom dave!  Využil som situáciu, rýchlo som k nej podišiel a nečakane sa ukázal. Strávili sme super čas v jednej z reštík pri Copacabane spomínajúc na Madrid. Toto bol pre mňa jeden z mnohých pekných darčekov od Boha. Lebo on spája ľudí opäť a zase, kedy chce a kde chce.

Marián Baleja

ŠIESTE SVEDECTVO

Neváhajte a choďte na Svetové dni mládeže

V lete 2005 som dva týždne prežila v Nemecku na Svetových dňoch mládeže ako dobrovoľníčka. Boli to moje prvé svetové dni mládeže, na ktoré som sa veľmi tešila. A to nielen kvôli pápežovi Jánovi Pavlovi II. V júni som skončila vysokú školu v Nitre, v septembri sa mi mal začať 10-mesačný dobrovoľnícky pobyt v Taliansku a nevedela som si predstaviť, že by som aj v lete nevyskúšala dobrovoľníctvo pri takej výnimočnej udalosti.

Už len samotná cesta vlakom z Viedne do Bonnu so štyrmi kamoškami bola začiatkom nášho dobrodružstva. Spomínam si na prvý týždeň, kedy sa Kolín a Bonn zapĺňali dobrovoľníkmi z každého kúta sveta. Všade skupinky s vlajkami, skandovanie, spev, radosť vo vzduchu a hrdosť na to, že sme kresťania. Ako dobrovoľníci sme na určených miestach boli zodpovední za rôzne úlohy, niektorí vydávali stravu, iní pomáhali pri programe, zabezpečovali ubytovanie. Bolo super byť v skupinke s mladými z Južnej Ameriky, Austrálie, Mexika a spoločne pomáhať a zažívať atmosféru univerzálnosti Cirkvi a jej jednotu. A bola som vďačná aj za pápeža Beneditka XVI., ktorého som videla v takom inom svetle, ako bol prezentovaný v médiách. Bola mi sympatická taká jeho „plachosť“, pokora, bolo na ňom vidieť, že nás mladých má úprimne rád, aj keď nemá spôsoby svojho predchodcu. A ten dojem mi už nik nezoberie.

V srdci som tak s odstupom času vnímala túžbu zažiť ešte niekedy v živote také veľké spoločenstvo ľudí verejne sa hlásiacich ku Kristovi. Ani by ma vtedy nenapadlo, že v roku 2011 zažijem Svetové dni v Madride so svojím snúbencom.Bol to super čas s partiou mladých od kapucínov, ktorí naše putovanie poňali cestovateľsky a podarilo sa nám po skončení oficiálneho programu v Madride, navštíviť Valenciu, Lurdy, Paríž. V pamäti mi silno zostáva vigília na letisku, počas ktorej sa prehnala búrka, s ktorou ani Španieli nerátali. Som rada, že podobnú túžbu v sebe objavila aj moja sesternica, ktorá ako 15 ročná zažila Svetové dni v Krakowe s partiou kapucínov. Takže dlho neváhajte a choďte na Svetové dni mládeže! Neoľutujete!

Miška 

PIATE SVEDECTVO

Na taký zážitok určite nikdy nezabudneme

Zúčastniť sa na SDM v Poľsku bol pre mňa obrovský zážitok. Bolo úžasné vidieť 2 milióny mladých ľudí, ktorí sa stretnú na rovnakom mieste v rovnakom čase a tak veľkou vierou a láskou v srdci.

Zo všetkých ľudí sršalo plno energie a radosti zo života, ktorú prejavovali spevom, tancom a širokými úsmevmi na tvárach. Spoznali sme mnoho nových kamarátov, s ktorými sme si vytvorili veľké priateľstvá. Na takýto zážitok určite nikdy nezabudneme.

Patrícia Dreveniaková z Podbieľa
ŠTVRTÉ SVEDECTVO

Náš Boh je úžasný! Svedectvo Mirky

SDM RIO 2013- pre mňa stále neskutočný a neuveriteľný čas. Od úplného začiatku ešte počas prípravy až po bezpečný príchod domov.
Napriek tomu, že som mala už 31 rokov, nikdy predtým sa mi z nejakého dôvodu nepodarilo dostať na SDM. Keď Madrid v roku 2011 nevyšiel kvôli chorobe, ani neviem koľkokrát som sa Nášho Boha spýtala: prečo?
Dnes to už viem! Pripravoval si pre mňa niečo špeciálne. Tým nechcem vôbec naznačiť, že predchádzajúce SDM boli obyčajné a nestáli za to. Práve naopak…
Len pre mňa mali práve tieto brazílske osobitné čaro. Opäť som sa vrátila do milovanej Latinskej Ameriky. Letenku som si kúpila 4 dni pred zvoleným nového Sv. Otca. Neviem, ako opísať svoje pocity po informácii, že sa ním stal skvelý človek z hlavnej argentínskej provincie, kde som rok pôsobila ako misijná laička. A keď v Riu počas príhovorov pápež František plynule prechádzal z brazílskej portugalčiny do jeho rodnej „argentínskej“ španielčiny, mala som pocit, že ku mne hovorí milujúci otec, ktorý svojim deťom rozumie a vidí do ich sŕdc. Tak blízke to bolo!
Rovnako ako brazílska pohostinnosť. Možno pre niekoho otrepané klišé, veď všetci predsa dávno vieme, že Latino Američania sú väčšinou srdeční, otvorení a pohostinní. Ale nehanbím sa povedať, že ešte aj dnes sa mi v očiach objavia slzy, keď si spomeniem na všetky tie obete, ktoré museli a hlavne chceli Brazílčania priniesť, aby nás mohli prijať!
V organizácii som očakávala chaos a  paniku… Stretla som sa s presným opakom! Niekedy som skutočne mala problém uveriť, že som v Brazílii, kde majú ľudia čas a pohodu takmer pri všetkom.
Len dve slová: neskutočné a ďakujem! Všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k tomu, že SDM v Riu zostanú pre mňa akoby „neskutočným“ snom! Nosím Vás vo svojom srdci.

Mirka Siteková

TRETIE SVEDECTVO

Unavený, ale s úsmevom. A prekvapený s modlitby ruženca

Povzbudili ma mladí, ktorí po námahavom dni, keď sme dve hodiny  čakali na jedlo, potom program na Bloni, večer cesta späť  električkou, keď jej príchod 40 minút posúvali, nakoniec cestu zrušili a my  sme museli prejsť na inú cestu a zástavku, nešomrali. Každý bol unavený, ale na tvári žiarili úsmevy.

A keď sme vystúpili na konečnej, keď bolo  potrebné prejsť ešte pešo 1,4 km do Skotnikov, prekvapili ma požiadavkou: Pomodlíme sa ruženec?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DRUHÉ SVEDECTVO

Bol to sen… Boh urobí z nemožného možné!

Bol to iba sen ísť niekedy do Brazílie. Navštíviť Rio. Sochu Krista Spasiteľa. Copacabanu. Ísť na futbal na Maracanu a možno ešte pár hlavných atrakcií, zažiť ich kultúru, ľudí, zatancovať si sambu s domácimi. Znelo to až príliš rozprávkovo a nereálne nato, aby sa mohol tento sen niekedy splniť. Rok a pol predtým sa mi dostalo do uší, že tam budú v roku 2013 Svetové dni mládeže (SDM).

Vôbec som to neriešil, veď nemám prachy. Rok pred SDM som sa dostal brigádovať na leto do Nemecka. Neriešil som, kde peniaze miniem, chcel som len ísť na prázdniny niekam von, a peniaze sa vždy zídu. Asi v polovici pobytu, keď som sa prechádzal v robote po „mraziaku“, (lebo bola zima a nebola robota) som rozmýšľal, ako by bolo super ísť do Ria na SDM. Potom som si dal otázku: „A prečo nie? Veď Bohu nič nie je nemožné. Čosi si zarobím, čosi zoženiem.“ No a rozhodnutie bolo na svete: „Idem do Ria.“ Stále to však znelo dosť šialene a nereálne. Dal som sa na dlhú cestu zháňania peňazí, na dlhú cestu modlitieb a strachu, ako to dopadne. Cieľ bol však jasný. A takto som sa dostal na SDM do Ria.

S odstupom času si uvedomujem, že som tam išiel s viac turistickými ako duchovnými očakávaniami. Predsa len New York, Miami, Sao Paolo a Rio de Janeiro sa nenavštevujú každý deň.

Teraz sa však najviac myšlienkami vraciam práve k duchovným zážitkom a k ľuďom, ktorí sú s nimi spojení. Samozrejme pápež František, ktorý nemusel rozdávať autogramy, lebo jeho autogramom je široký úsmev, Vigília, Krížová cesta a záverečná svätá omša, jednoducho neopísateľné. A to, že sa to všetko odohrávalo na Copacabane, čo bol môj sen navštíviť ju, bolo v tých dňoch len druhoradé, keďže som bol pozvaný k niečomu omnoho veľkolepejšiemu, ako sú len moje sny. Určite nemôžem vynechať našich hostiteľov v Sao Paole. Ich ochota, radosť, úsmev, krásny spev počas liturgie. Hlavne Kyrie eleison si pamätám od prvej spoločnej svätej omše. Sú to omnoho silnejšie spomienky ako moje splnené sny. To, že sme navštívili dvakrát sochu Krista, Cukrovú homoľu, krásne mozaikové schody Escadaria Selaron, že sme boli dvakrát na futbale, z toho raz na Maracane, to že sme sa kúpali v oceáne na Copacabane, to, že sme na Miami navštívili morské akvárium s delfínmi a kosatkou, to, že sme zažili Brazíliu naplno a mnoho ďalších vecí, tieto všetky moje splnené sny sú len zlomok toho, čo som tam mohol zažiť. Bol to všetko len obal toho, čo v skutočnosti Svetové dni mládeže v Riu ponúkajú. Všetky tie moje sny, boli oproti tomu, čo nám Boh pripravil, len maličká časť. Teraz už viem, že Bohu nič nie je nemožné, a keď pozveme do nášho snívania aj jeho, tak sa určite naše sny stanú len zlomkom toho, čo pre nás pripravil.

Celé toto moje dobrodružstvo sa začalo rozhodnutím. Bolo to rozhodnutie šialené, nereálne, rozprávkové, postupne sprevádzané aj strachom ako to dopadne, predsa len Brazília je iná divočina ako tá, ktorú máme doma. Ale cieľ bol jasný. Celá veda je len v tom, nebáť sa urobiť rozhodnutie a samozrejme veriť Bohu. Ten je schopný urobiť z nemožného možné.

Jozef, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku
Účastník Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro 2013

PRVÉ SVEDECTVO

Dav môže zmeniť svet 

Svetové dni mládeže som vnímal v troch rovinách:

1. duchovná – slová pápeža Františka a ostatných kazateľov sa ma hlboko dotkli a povzbudili ma k tomu, aby som sa viac snažil žiť pre Krista v službe blížnym.
2. budovanie priateľstiev – okrem toho, že som spoznal mnoho ľudí, som viac spoznal dievča, ktoré chcem robiť šťastnou.
3. Zážitky a zábava – aj napriek tomu, že to bolo občas fyzicky náročné, mal som rád preplnené električky a vlaky, kde sme spolu s mladými z iných krajín spievali. Mám mnoho zážitkov z rozhovorov so zahraničnými mladými.

Na záver uvediem zápisok z 26. 7. 2016.

„Bolo pekné vidieť ako 2-milionový dav radostné spieva a tlieska na slávu Boha. Cítil som, že tento dav má silu a môže zmeniť svet.“ 

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38)

Kontakt

Rada pre mládež a univerzity KBS

Kapitulská 11,
P.O.Box 133,
814 99 Bratislava 1
mladez@kbs.sk
(médiá na lipiak@kbs.sk)

© Rada pre mládež a univerzity KBS. Všetky práva vyhradené